Rozdiely vo vodotesnosti luxusných hodiniek

Vďaka rýchlemu vývoju športových hodiniek sa vodotesnosť stala takou bežnou vlastnosťou, že ju často považujeme za samozrejmosť. Bližší pohľad na túto bežnú funkciu však odhaľuje jej zložitosť.

Ako dosiahnuť vodotesnosť hodiniek:

K vodotesnosti hodiniek prispieva niekoľko faktorov. Najdôležitejšie je tesnenie, alebo O-krúžok, vyrobené z gumy, nylonu alebo teflónu. Vytvára vodotesný uzáver v spojoch medzi sklíčkom, zadným krytom, korunkou a puzdrom. Pri chronografoch majú tesnenia aj tlačidlá. Okrem toho sú vodotesné puzdrá vystlané tesniacimi vrstvami, ktoré zabraňujú vniknutiu vody. Hrúbka a materiál puzdra sú takisto dôležitými faktormi pri určovaní, či sa hodinky dajú bezpečne nosiť pod vodou.

Použitie skrutkovacieho zadného krytu namiesto nalisovaného takisto pomáha vodotesnosti. Mnohé potápačské hodinky používajú skrutkovaciu korunku, aby sa zabránilo presakovaniu vody cez otvor na naťahovacej hriadeli. Utiahnutie korunky vytvorí vodotesný uzáver, podobne ako tesnenie medzi pohárom a jeho skrutkovacím viečkom.

Prečo ich neoznačovať ako „úplne vodotesné":

Podľa usmernení vydaných Federálnou obchodnou komisiou USA nesmú predajcovia hodiniek označovať svoje hodinky ako „úplne vodotesné“. Aj keď sú hodinky určené na hĺbkové potápanie, nemožno tvrdiť, že sú úplne vodotesné.

Aké sú rôzne úrovne vodotesnosti:

Hodinky s najnižšou úrovňou vodotesnosti sú označené iba ako "water-resistant"; tie odolajú ošplechnutiu vodou, ale nemali by sa ponárať. Ďalšia úroveň, najčastejšie označovaná ako vodotesné do 50 metrov, naznačuje, že hodinky sú vhodné na plávanie; nasledujúca úroveň je 100 metrov, čo značí vhodnosť na šnorchlovanie; po nej nasleduje 200 metrov, vhodné na rekreačné potápanie s dýchacím prístrojom; a ďalej až po neuveriteľných 1000 metrov. Peter Purtschert, technický riaditeľ v Breitling USA, poukazuje na to, že hodinky na tejto poslednej úrovni možno použiť na hĺbkové potápanie, pričom tesnenia sú vyrobené z materiálov odolných voči héliu v dekompresnej komore potápača. Niektoré hodinky sú vybavené ventilom, ktorý môže nositeľ použiť na vypustenie hélia, ktoré preniklo do hodiniek, čím sa zabráni prasknutiu puzdra, keď sa hodinky a potápač vrátia na normálny atmosférický tlak. Hĺbka vodotesnosti vyjadrená v metroch je iba teoretická hodnota. Vzťahuje sa na hĺbku, keď sú hodinky aj voda úplne v pokoji. Tento statický stav v skutočnom svete pre plavcov alebo potápačov neexistuje. V reálnom živote pohyb ruky nositeľa vo vode výrazne zvyšuje tlak vody na hodinky, preto by sa nemali nosiť do teoretickej hĺbky uvedenej laboratórnymi testovacími strojmi.

V špecifikáciách vodotesnosti znamená ATM "atmosféru", čo sa rovná tlaku v hĺbke 10 metrov. Ďalším výrazom pre atmosférický tlak je bar, ktorý sa často používa v Európe.

Vodotesnosť nie je trvalá a závisí od niekoľkých faktorov, z ktorých niektoré sú ovplyvnené opotrebovaním alebo časom. Tesnenia môžu korodovať alebo sa deformovať, puzdro môže byť poškodené, alebo sa sklíčko môže uvoľniť či prasknúť. Preto, podobne ako vaše auto a vaše zuby, aj hodinky vyžadujú preventívnu údržbu a servis.

Ako testovať vodotesnosť:

V zásade existujú dve strojové metódy na testovanie vodotesnosti, známe ako „suchý“ a „mokrý“ test. Pri suchom teste sa na hodinky aplikuje tlak vzduchu a meria sa expanzia puzdra v dôsledku úniku vzduchu. Ak sa puzdro roztiahne, hodinky nie sú vodotesné. Pri jednom type „mokrého“ testu sa na hodinky najprv aplikuje tlak vzduchu a následne sa ponoria do vody. Ak sa pod vodou objavia bublinky, znamená to, že vzduch do hodiniek prenikol už pred ponorením, čo znamená, že nie sú vodotesné. Ďalší „mokrý“ test zahŕňa umiestnenie hodiniek do malej komory naplnenej vodou a následné natlakovanie pomocou piesta. Ak do hodiniek vnikne voda, znamená to, že hodinky nie sú vodotesné.